Hneď po prvom akademickom týždni som sa rozhodol spolu s mojím pezinským kolegom Oliverom Kudelom, že pocestujeme na 3-dňový víkendový turnaj do Banskej Bystrice. Po príchode sme sa zaregistrovali a z ubytovania na intráku sme mali skvelé pocity aj napriek prítomnosti kolónií mravcov vďaka moderným priestorom a vlastnej kúpeľne. Pred začiatkom turnaja sme sa ešte stihli najesť v reštaurácii, ktorá bola v rámci komplexu univerzity, a tak sme už boli pripravení na 1. kolo.
Hralo sa tempom 60+30 s tým, že boli dvojkolá a trojkolá. 1. kolo som hral s mladým blaváckym šachistom Peťkom Glodom, ktorý už zopár medailí z MSR mládeže určite má, avšak v našej partii už z otvorenia zablúdil a dostal sa do veľkých problémov, kde už po 12 ťahoch stál na prehru a podarilo sa mi hladko zvíťaziť.
2. kolo malo začínať o 18:00, ale keďže 18:15 sa ešte hrali partie z predošlého kola, niet divu, že sme nadobudli „menšie“ meškanie. 2. kolo som hral so skúseným talianskym matadorom Salomonsom, proti ktorému som stihol len tzv. záchodovú prípravu, kde som rýchlo pozrel, aké varianty hráva, ale podarilo sa mi zopakovať variant Grünfelda, ktorý som následne dostal aj na šachovnicu. Z otvorenia som aj napriek tomu vyšiel horšie a musel som v strednej hre bojovať, aby som sa nedostal do väčších problémov. Potom, čo som dorovnal, sa chvíľu partia viezla v rovine, až kým som môjho seniorského súpera dostal do časovky, kde som ho pomaly obohral po podhodení pešiaka, až sa napokon vzdal.
Po odohratí tejto partie som počkal na Olivera kým on dohral, ale reštaurácia v univerzite už bola zavretá, a tak sme rýchlo googlili, kde sú nejaké potraviny ešte otvorené. Zistili sme, že sú 3,5 km pešo, a tak sme si rýchlo objednali taxík, ale až v taxíku sme zistili, že to neboli najbližšie potraviny, ale len sponzorovaný výsledok, ktorý sa zjavil hore...
V sobotu ráno sme sa zobudili plní pseudo entuziazmu, že ideme hrať trojkolo, avšak pri raňajkách ma začali bolieť 8-čky, ktoré sa mi začali prerezávať v priebehu turnaja (vtedy som ešte nevedel, že krátko po turnaji by to prehustilo do zapáleného hrdla a týždňa mimo školy).
3. kolo ma čakal domáci šachista Željko Banduka, ktorý, som sa dopočul až po partii, je v týchto končinách ikonou. Ako už býva zvykom, z otvorenia som vyšiel s nie najlepšou pozíciou, a tak som úvodnú časť hry bránil, až mi vo veľmi komplikovanej pozícii pán Banduka obetoval figúru. Nebol to najlepší ťah, ale pozícia sa stále držala v rovine a musel som zas páliť veľké množstvo času počítaním. Po viacerých výmenách sme skončili v koncovke, kde mám kvalitu viac, ale Banduka má veľmi dobrého strelca a obaja máme málo času. Po časovkovej prestrelke, nanešťastie pre neho, podhodil čistú vežu, po ktorej zhúkol nadávku, ktorú radšej nebudem opakovať, a vzdal sa. Po partii ma veľmi hlasno presviedčal, že celú partiu stál na výhru, avšak po overení silikónovým nadvládcom som na prehru nestál nikde.
V 4. kole ma čakal viacnásobný medailista a aktuálny majster Slovenska do 14 rokov Filip Kopečný. Viem, že už zniem ako opakovací papagáj, ale opäť som vyšiel z otvorenia zle, dokonca v tomto prípade po prezretej elementárnej taktike na 15. ťahu, úplne na prehru. Avšak mal som „len“ pešiaka menej a slabšieho kráľa, a tak som mal nádej, že partiu ešte môžem otočiť. To sa mi aj podarilo, keď Filipko precenil svoju výhodu a po nepripravenom prielome na 31. ťahu som už stál mierne lepšie. Avšak to nepotrvalo dlho, keďže hneď na 32. ťahu som sa ulakomil na pešku a prezrel ďalšiu elementárnu taktiku, na ktorú som tentokrát aj doplatil, a po zopár ťahoch bránenia som sa vzdal.
V 5. kole a teda 3. z troch kôl, čo sme v ten deň hrali, som bol napárovaný proti Alexandrovi Nosákovi, ktorý nemal moc ašpirácie partiu vyhrať a ponúkol remízu už tesne po otvorení. Nakoľko som bol po prehre a ešte aj nasadený s bielymi figúrkami, remízu som odmietol a prešiel som do vežovky, ktorá je síce remízová, ale veril som, že v tomto časovom formáte by som súpera ešte mohol potrápiť, pretože som mal príležitosť si v nejaký moment vytvoriť voľného pešiaka. Práve takáto možnosť sa naskytla na 32. ťahu, kde mi súper opäť ponúkol remízu. Moje možnosti boli buď opakovať ťahy a remízu prijať, alebo obetovať 2 pešiakov, za cenu ktorých by som si vytvoril voľného pešiaka. Po asi 15 minutách som nemal všetky varianty dopočítané, ale nakoľko som sa musel už rozhodnúť, som sa rozhodol si ešte zahrať a obetovať materiál. Výsledná pozícia bola síce rovná, ale pomerne komplikovaná, avšak ja som bol ten, čo sa v nej prerátal, a tak som skončil v úplne prehratej pozícii, ktorá prešla do koncovky veža vs. dáma. Tú som asi 12 ťahov bránil bez toho, aby súper robil progress, ale som napokon podhodil mat.
Po 2 prehrách sme sa večer vybrali do mesta sa najesť a ísť na kolotoč, keďže v meste bol jarmok. V nedeľu ráno som sa zobudil vyspatý, pripravený vyhrať, čo sa mi aj podarilo v 6. kole s Richardom Ružičkom a v 7. kole s Ľudovítom Balážcom. Partie boli až na zopár taktických hrbľov pomerne presvedčivé.
A tak som turnaj zakončil s 5/7. To na pódium hlavného turnaja nestačilo, ale odniesol som si aspoň vecnú cenu a pohár za 3. miesto v kategórii do 18 rokov a +0,4 ratingu :)
