Po poslednom dvojkole sme dúfali, že prídeme v plnej zostave. Naozaj to vyšlo a dokonca s bonusom. V Á-čku sme teda nastúpili štyria: Marko, Oliverko, Fifo a ja (Miro). V B-éčku bojoval Riško.
Oliverko a Riško v prvých dvoch kolách nehrali, takže v tabuľke mali po pol bode za kolo. Fifo sa pridal k nám až teraz takže turnaj začal bez bodov - tie ale určite dobehne veľmi rýchlo. Pre všetkých troch to bol vlastne prvý ostrý štart v tejto lige. Tempo zostalo rovnaké: 30 minút na partiu + 30 sekúnd na ťah. Opäť dvojkolo, takže proti tomu istému súperovi raz bielymi a raz čiernymi.
A ako sa nám darilo tentokrát?
B Farma:
Riško
Riškovi žreb pridelil súpera, s ktorým sa stretol len deň predtým na GPX a vtedy nad ním vyhral, takže šance tu rozhodne boli. Rozdiel bol iba v tom, že tentoraz sa nehral rapid, ale štandard. Na druhej strane, povedzme si to tak, ako to je - v B turnaji to až taký rozdiel nerobí, pretože ruka po figúrke často letí rovnako rýchlo, či je na hodinách desať minút, alebo hodina. Ale práve toto je jedna z prvých príležitostí naučiť sa sedieť na rukách, aby ťah dostal šancu zrodiť sa v hlave.
Druhým, a tiež celkom zásadným, rozdielom je zapisovanie ťahov do partiára - nie je to povinné, ale kto chce, môže to skúsiť. Riško sa pustil do tohto dvojboja, v ktorom sa jeho pozornosť delila medzi šachovnicu a kúsok papiera. Pre deti je to ďalšia zručnosť, ktorá ich posúva dopredu: učia sa sústrediť na dve veci naraz. V tomto kole teda nešlo ani tak o výsledok, ako skôr o skúsenosť a získanie nových schopností, ktoré sa v ďalších partiách určite zídu. Dnes sme nehrali o výhru, ale o to, aby výhry mohli prísť zajtra.
A Turnaj:
Oliverko
Pre Oliverka to bol tretí turnaj za tri dni a celý víkend mal nabitý aktivitami, takže bol právom unavený. Napriek tomu prišiel a klobúk dole pred tým, čo všetko zvládol.
3. kolo: Oliverko zvolil bielymi londýn. Do 10. ťahu sa partia vyvíjala pokojne, no potom súper prehliadol hrozbu postupujúceho pešiaka a vzápätí ho zaskočila pešiaková vidlička. Pokúsil sa z nej vykľučkovať sériou výmen, no keď sa prach usadil, aj tak mal na šachovnici o jednu figúru menej.
Oliverko ďalej hral presne tak, ako sa má. S prevahou v rukách postupne vymieňal figúry a kráľa poslal do centra, kam v koncovke patrí. Tomu predchádzal aj moment, ktorý by si pokojne zaslúžil aj vlastný diagram: Oliverko obetoval vežu za pešiaka. Keď ju súper zobral, otvoril sa e-stĺpec a čierna veža na e8 zostala bez ochrany. Oliverko si ju vzal so šachom a bol opäť o pešiaka bohatší.
V koncovke však súper dostal šancu zachrániť úplne prehratú pozíciu remízou, keď mu Oliverko nechal jazdca na dosah kráľa. Prečo si ho súper nezobral, môžeme len hádať. Možno z rovnakého dôvodu, ktorý k tomuto ťahu priviedol aj Oliverka: súperov kráľ sa zdal byť ďaleko a pôsobil dojmom, že už nedokáže chrániť svojich pešiakov. Aj keby sa však súper rozhodol figúru zobrať, remízu by si musel ešte presnými ťahmi pred Oliverkom uhájiť, a to by určite nebolo bez boja.
4. kolo: Štvrté kolo sa viac-menej rozhodlo hneď v úvode. Súper vyrazil skorým výpadom dámy a jazdca, a tak na šachovnici viseli dve hrozby zároveň. Oliverko ponúkol výmenu dám, no druhá hrozba zostala nepokrytá a prišiel o vežu.
Partiu však nevzdal, hľadal spôsoby, ako ju zvrátiť, a súperovi ju znepríjemňoval, kde sa dalo. Súper si však výhodu udržal a bod zostal na jeho strane.
Po troch náročných dňoch to bolo proste len o jednu partiu viac, než bolo únosne, a tak si Oliverko zaslúži uznanie, že dobojoval až do konca.
Marko
Marko dostal súpera bez ratingu, ktorý vynechal prvé dvojkolo. Na papieri bol teda jasným favoritom. Lenže papier šach nehrá.
3. kolo: Partia sa od začiatku vyvíjala podľa plánu. Súper rýchlo stratil figúru a všetko vyzeralo na pokojnú cestu za bodom. S prevahou však prichádza aj uvoľnenie a Markova pozornosť začala pomaly poľavovať. Súper to šikovne vycítil a pripravil peknú kombináciu. Ponúkol Markovi dvoch pešiakov a Marko ich bez dlhého rozmýšľania potrestal za nepovolený vstup na jeho polovicu šachovnice. Až potom sa ukázalo, že práve o to išlo, a figúra bola dorovnaná.
Spolu s vyrovnaným materiálom prišla aj ponuka remízy. Marko ju bez váhania odmietol - tušil, že partia ešte zďaleka nie je rozhodnutá, a dôveroval svojim skúsenostiam. Opäť sa naplno sústredil na šachovnicu a začal súpera trpezlivo tlačiť... až do matu. Prvý bod bol doma.
4. kolo: Už pri prechode do strednej hry mal súper materiálnu prevahu a Marko k tomu ešte odkrytého kráľa. Nastal čas (síce trochu neskoro, ale predsa) povolať na obranu všetky figúry (všetky dve), ktoré doterajšie udalosti na šachovnici prežili.
A potom prišla na rad Carlsenova rada: šachovať, tlačiť súpera každým ťahom a nedať mu vydýchnuť a vynútiť tak chybu. Chyba naozaj prišla a v pár ďalších ťahoch Marko zakončil partiu opäť matom.
Dve partie, dva body a dva maty. Súperovi patrí uznanie, že sa nedal zadarmo a veríme, že si Marko z turnaja odnáša aj ponaučenie, ktoré výstižne zahŕňa názov dávnejšej šou Miroslava Donutila: Furt ve střehu!
Fifo
Pre Fifa to bola premiéra v tejto lige. Keďže začínal s nulou na konte, žreb mu pridelil súpera rovnako bez bodov, a k tomu aj bez ratingu. Dalo sa teda právom očakávať, aj vzhľadom na Fifove skúsenosti, že toto dvojkolo prebehne rýchlo a bez komplikácií. Očakávania sa naplnili.
3. kolo: Fifo zvolil čiernymi francúzsku obranu. Po sérii výmen opustili šachovnicu obe dámy už v trinástom ťahu a ostrý boj v centre priniesol Fifovi pešiaka navyše. V strede šachovnice mu tak zostala pešiaková dvojica, ktorá mala chuť postupovať dopredu.
V nasledujúcich ťahoch súper dokonca sám uľahčil d-pešiakovi cestu na druhú polovicu šachovnice a toho už nebolo treba dvakrát pozývať. Za ním sa vybrali aj ostatní pešiaci a súperov strelec sa popri tomto pochode postupne zmenil na sem-tam poskakujúcu figúru.
Keď d-éčkový pešiak dorazil až na tretiu radu, súperova veža sa celkom dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku postavila na pole, kde ju i s kráľom čakala jazdcova vidlička. Takáto ponuka sa neodmieta. Fifo ju hneď zrealizoval a súper sa vzdal.
4. kolo: Partia sa zo začiatku vyvíjala dosť pokojne. Potom však prišiel veľmi pekný moment: Fifov jazdec zobral pešiaka na e5 a tváril sa pri tom ako ľahká korisť. Súper sa nechal nalákať a jazdca zneškodnil, aby vzápätí zistil, aký bol skutočný Fifov plán. Druhý jazdec skočil so šachom na f6, otvoril sa d-stĺpec a biela dáma mala zrazu krásny výhľad na čiernu dámu na d7. Tá už nemala kam ujsť...
S dámou navyše bola ďalšia cesta jasná. Fifo pokojne zdvojil veže, vymenil ich a súperovi neostávalo nič iné, len podať ruku.
Dve partie, dva body a skvelý štart do ligy. Fifo v ďalších kolách tie stratené body z prvého dvojkola dobehne veľmi rýchlo.
Miro
3. kolo: Hoci som mal biele figúry, po sicílke som veľmi rýchlo nadobudol pocit, že ten, kto sa tu bráni, som ja. Súperove figúry sa rozťahovali a bolo načase vymaniť sa z tohto obliehania, získať trochu priestoru pre tie moje a prebudiť ich k životu.
Napadlo mi zopár zaujimavých, ale aj iba zastrašujúcich ťahov, no súper ich jeden po druhom prekukol. Až potom prišiel ťah s dvojakým účinkom a ja som potajme dúfal, že súper zareaguje na tú menej podstatnú hrozbu - a stalo sa. Kombinácia to bola dobrá, no až cestou domov som si uvedomil, že tam bola ešte lepšia, ktorá by mi priniesla citeľnú prevahu. Francúzi tomu hovoria l’esprit de l’escalier - (Diderotov) duch schodiska - keď tá správna odpoveď vás napadne až na schodisku, keď už odchádzate. Mňa to zastihlo na zadnom sedadle taxíka.
Tak sme sa dostali do koncovky, kde sa mi podarilo využiť väzbu na kráľa a odstrániť súperovho jazdca, ktorý by mi ešte vedel narobiť nepríjemnosti. V záverečnom súboji dvoch kráľov o tie správne políčka zvíťazil ten môj a súper podal ruku.
4. kolo: Úvod dámskeho gambitu prebehol pokojne, no v strednej hre prišiel moment, ktorý rozhodol: asi štyri ťahy po sebe som si opakoval, že strelca na e7 treba nechať na pokoji, kým nevyriešim problém so súperovým čiernopoľným strelcom.
V partii aj v živote však niekedy prídu situácie, keď nevieme, čo presne máme robiť… zato úplne presne vieme, čo robiť nemáme. A aj tak sa akosi nakoniec stane, že to predsa len urobíme. Takže na piaty ťah som toho spomínaného strelca zobral z e7 a odprevadil ho na c5. Ešte teraz ho mám pred očami, ako krúti hlavou a ťuká si na čelo, že prečo...
Súper to samozrejme okamžite využil, a tak sa moje útočné plány na dámskom krídle razom zmenili na obranné na krídle kráľovskom. Pozícia stále vyzerala v poriadku, len už som tušil, že koncovka sa mi tým výrazne sťaží. Ešte pred koncovkou som stihol jednu hrubú chybu. Toho istého strelca som postavil na to najhoršie možné pole - ten už musel byť nešťastný z priebehu tejto partie. Našťastie si to nevšimol ani súper.
Aj tak som však váhal, či sa to ešte dá udržať, alebo ma zlá pešiaková štruktúra nakoniec nedotlačí až k prehre. Pocitovo by som rozhodne radšej hral za bieleho. Doma mi engine ukázal, že pozícia bola plne remízová, stačilo len neurobiť chybu. Tú sa mi už našťastie urobiť nepodarilo, a tak partia naozaj skončila remízou.
Záver
Ak by sme to mali zhrnúť v číslach: v A turnaji sme z ôsmich partií získali šesť a pol bodu. Marko a Fifo zapísali dve výhry, ja som pridal výhru a remízu a Oliverko po troch turnajových dňoch vybojoval ďalší bod. Riško si zase z B turnaja odniesol prvú skúsenosť s partiárom a so štandardným tempom.
Ďalšie dvojkolo je už predo dvermi.